Prechod SNP Nízkymi Tatrami

VÝZNAMNÉ MIESTA TRASY

• Telgárt (880 m n.m.) - za SNP bol Telgárt najvýznamnejším bodom povstaleckej obrany na Horehroní. Fašisti v obci vypálili 260 drevených domov skvostnej horehronskej architektúry, zahynulo 103 vojakov a 16 občanov. Obec oslobodili vojská generála Descalesca 27. januára 1945. Za odboj proti fašizmu bola obec vyznamenaná Radom SNP I. triedy, ako aj ďalšími čestnými vyznamenaniami.
  
• Predné sedlo (1463 m n.m.) - stanová základňa č. 1. Voda. Kladenie ohňa je obmedzené.
  
• Kráľova hoľa (1948 m n.m.) - úchvatný, mohutný, rozložitý hôľnatý vrch opradený bájkami, piesňami (Ján Botto, Samo Chalupka), vďačný bod ľudovej pranostiky. Je matkou slovenských riek, najdôležitejším rozvodím Slovenska: na severných svahoch pramení Čierný Váh a Hornád, na východných Hnilec, na južnom úpätí Hron. Má štyri veľké rázsochy na sever a na juh. Na vrchole sú objekty televízneho vysielača, betónový stĺp (tzv. astronomický bod) s pamätnou tabuľou SNP. Vrchol zápasí s častými hmlami, búrlivými výchricami, prudkými zmenami počasia.
  
• Orlová (1839 m n.m.) - výhľadové miesto.
  
• Ždiarské sedlo (1475 m n.m.) - voda 60 m južne.
  
• Andrejcová (1528 m n.m.) - turistická útulňa, voda 50 m.
  
• Veľká Vápenica (1961 m n.m.) - výhľadové miesto, sedlo Priehybka (1555 m n.m.), na sever 100 m je voda.
  
• Priehyba (1190 m n.m.) - stanová základňa č. 2, voda.
  
• Kolesárová (1507 m n.m.) - voda 100 m južne.
  
• Oravcová (1548 m n.m.) - tatranská limba.
  
• Zadná hoľa (1670 m n.m.) - odbočka na Veľký bok, Malužiná.
  
• Homôlka (1660 m n.m.) - voda 200 m pd Vrbovicou pri chodníku. Bacúšske sedlo (1374 m n.m.) - krizovatka turistických ciest. Voda 200 m severne.
  
• Čertovice (1238 m n.m.) - stanová základňa č. 3 a 4. Sedlom prechádza známa dopravná spojnica Pohronie - Liptov. Dom HS, autobusová zastávka.
  
• Vyšná Boca (958 m n.m.) - stará banícka osada.
  
• Nižná Boca (850 m n.m.) - minerálny prameň.
  
• Malužiná (754 m n.m.) - vznik v XVIII. storočí. Voda.
  
• Ohnište (1500 m n.m.) - masívny vápencový vrchol. Severne od vrcholu 150 m ľadová priepasť, známe "Okno".
  
• Rovná hoľa (1722 m n.m.) - rozložitý hôlný vrchol.
  
• Bocské sedlo (1505 m n.m.) - poľanovitá zníženina.
  
• Lajštroch (1601 m n.m.) - má strmé svahy.
  
• Kumštovo sedlo (1548 m n.m.) - križovatka s odbočkou na Ohnište.
  
• Králička (1758 m n.m.) - hôlnatý úsek hlavného hrebeňa. V úbočiach pozostatky baníctva. Výskyt poniklecov a zvončekov alpínskych. Na mieste bojov stojí Pamätník SNP. Štefánikova chata. Voda.
  
• Ďumbier (2043 m n.m.) - kráľ Nízkych Tatier. Trojvrchol tvoria - Ďumbier, Gregušovec a Štiavnica. Pôsobí veľkohorským dojmom. Tvorený je žulovými horninami, vyniká obzvlášť desivými severnými stenami, piliermi, komínmi a žlabmi. Južné svahy udivujú kamennými moriami, i keď sú miernejšie. Pod severnými stenami badať klasicky vyvinuté ľadovcové kotly. Okolie v minulosti využívali na ťažbu zlata, antimónu, ale najmä železa.
  
• Krupovské sedlo (1900 m n.m.) - leží medzi Krupovou hoľou (1927 m n.m. a Ďumbierom. Za Krupovou hoľou je Široká hoľa (1890 m n.m.).
  
• Chopok (2024 m n.m.) - druhý najvyšší vrch Nízkych Tatier. Tvoria ho žulové horniny, čo výrazne ovplyvnilo reliér (kamenná moria), od severu prudké steny. Vrchol tvoria zvetralé žuly. Na vrchol Chopku vedie sedačkový dvojvýťah z juhu na sever (Srdiečko - Chopok - Jasná, medzistanica Kosodrevina - juh, Luková - sever). Dĺžka výťahu je vyše 4 km. Na Chopku je rotunda s bufetom, výhľadovou reštauráciou, meteorologická stanica, Kamenná chata, stanica HS, rozhľadové mapy, lyžiarske vleky a retranslačná stanica televízie. Umožňuje krásne výhľady, ale je veľmi veterný, studený, časté hmly.
  
• Dereše (2004 m n.m.) - tretí najvyšší vrchol Nízkych Tatier. Vrchol je nebezpečný v lete i v zime pre svoju príkrosť a divokosť.
  
• Poľana (1890 m n.m.) - široký vrch. Z troch strán pod vrcholom končia sa významné doliny: Krížska, Demänovská zo severu a Vajskovská z juhu.
  
• Krížské sedlo (1770 m n.m.) - významný uzol turistických ciest. Voda.
  
• Kotliská (1937 m n.m.) - vysoký skalnatý vrch.
  
• Chabenec (1955 m n.m.) - mohutný rozložitý hôlnatý hrebeň, na severnej strane sú kamenné steny, žľaby, rebrá a komíny. Za zlého počasia vie vytvoriť hotové peklo, tvorí jedno z kľúčových miest možného poblúdenia v celom pohorí, v zime dravé víchrice s povestnou bielou hmlou, mrazy pod -30 °C. Pri prechode 2. paradesantnej brigády 10. novembra 1944 zahynuli na jeho ľadových svahoch za strašlivej snehovej metelice a hmly desiatky hrdinov odboja proti fašizmu.
  
• Kollárov chodník - zostupný, označený chodník na Magurku, 300 m pred sedlom Ďurkovej doprava SZ po bočnom hrebeni.
  
• Sedlo Ďurkovej (1700 m n.m.) - voda na južnom svahu nedaľeko turistickej útulni pod Chabencom. Odbočka na Magurku, zostup.
  
• Magurka (1036 m n.m.) - stanová základňa č. 5. Malá horská osada. Založili ju v 18. storočí baníci, ktorí na okolí dolovali zlato, striebro a iné vzácne kovy. Výstup je po žltej značke na Zámostskú hoľu, alebo po modrej značke do sedla pod Latiborskou hoľou.
  
• Latiborská hoľa (1670 m n.m.) - hôľny vrch kryštalického zloženia v hlavnom hrebeni Nizkych Tatier medzi Veľkou Chochuľou a Zámostskou hoľou. V jeho severných úbočiach sa v minulosti intenzívne ťažilo (zlato, striebro, antimón) hlavne v okolí Magurky. V auguste 1944 (5. - 9. augusta) boli na Latiborskú hoľu vysadené prvé desantné skupiny Ladislava Kalinu - J. P. Volianského, Ernesta Bielika, Michala Sečanského a A. S. Jegorova, ktoré dali základ partizánskym brigádam Za slobodou Slovanov, Jánošík, Ján Nálepka a 1. čs. partizánskej brigády Stalin. Miesto zoskoku je označené pamätnou tabuľou SNP. Na Latiborskú hoľu ešte pred vyhlásením Povstania vynášali obyvatelia horehronských obcí zbrane, potraviny, a iný potrebný materiál. Pamätnou tabuľou je označené miesto, kde pred SNPmal sídlo štáb A. S. Jegorova, v zime 1944-45 sídlo štábu 1. čs. partizánskej brigády Stalin pod velením A. S. Jegorova.
  
• Veľká hoľa (1680 m n.m.) - výhľadové miesto.
  
• Sedlo pod Skalkou (1500 m n.m.) - voda.
  
• Prašivá - Veľká Chochuľa (1753 m n.m.) - dôležitý zemepisný oporný bod. Pred vypuknutím SNP tu boli vysadené partizánské skupiny Kalinu, Sečanského, Bielika a Jegorova.
  
• Hiadeľské sedlo (1103 m n.m.) - významná zníženina. Voda.
  
• Kozí chrbát (1414 m n.m.) - výhľadové miesto.
  
• Donovaly - Hrivkov (1056 m n.m.) - stanová základňa č. 6. Voda.
  
• Kalište (824 m n.m.) - pôvodne uhliarska osada, sídlo partizánskych štábov oddielov Vpred a Stalin. Dňa 18. marca 1945 obec s 209 pôvodnými obyvateľmi a 24 domčekmi postihol krutý osud. Fašisti ju vypálili. Územie bolo vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku. Pamätné izby SNP. Voda.
  
• Jelenská skala (1153 m n.m.) - na úpätí po trase sú stopy starého banského vodovodu. Počas SNP v bunkri pod Jelenskou skalou vydávali časopis "Mor ho".
  
• Baláže (580 m n.m.) - v obci bolo sídlo štábov partizánskych brigád Pomstiteľ a partizánského oddielu Smrť fašizmu. Fašisti obec vyrabovali a vypálili. Zhorelo 32 domov. Nanovo boli vystavené roku 1947 ako Stavba národnej vďaky. Voda.
  
• Špania Dolina (728 m n.m.) - turistické zázemie mesta Banská Bystrica. Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Viacej informácií www.spaniadolina.sk.
  
• Šachtička (940 m n.m.) - široká lúčna priehyba, nachádza sa na rozložitom chrbte medzi Pánskym dielom a Jelenskou skalou nad svojráznou horskou obcou Špania Dolina. Pamätným miestom SNP v tejto lokalite sú základy bývalej chaty, v ktorej v čase povstalekých bojov bol sklad potravín a materiálu. Fašisti chatu 8. novembra 1944 vypálili. Miesto je označené pomníkom padlých v SNP. Šachtička spolu so Špaňou Dolinou je prímestskou rekreačnou oblasťou Banskej Bystrice - stredisko turistiky a zimných športov.
  
• Richtárová - prvé záznamy z roku 1676 až do konca 19. storočia. Až do konca 19. storočia prebiahala tu ťažba. V zime 1944 nad Richtárovou neďaleko Jelenskej skaly pôsobili pracovníci Slobodného slovenského vysielača ako 5. partizansky oddiel brigády Pomstiteľ a vydávali časopis "Mor ho!". Bunker, kde bol časopis tlačený, je zrenovovaný a sprístupnený návštevníkom. Dnes už len rekreačná osada.
  
• Staré hory (480 m n.m.) - obec v Starohorských vrchoch. Pozostáva z viacerých osád, ktoré vznikli v 14. - 15. stor. Obyvatelia obce a jednotlivých osád mali významný podiel na protifašistickom boji, najmä po prechode na partizánsky spôsob boja. Od konca októbra 1944 až do oslobodenia vydávali noviny "Smrť fašizmu".
  
• Piesky (775 m n.m.) - banícka osada na SZ od obce uprostred hôr, zohrala významnú úlohu v SNP. Uprostred osady je pomník SNP. Voda.

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk